Dobré pripojenie a plná baterka

Ako si budú mladí ľudia v Bratislave a Bruseli vytvárať citové väzby v roku 2035?

Bratislava: Ahoj, Brusel, rada ťa vidím. Ako sa máš?

Brusel: Ahoj, Bratislava! Musím povedať, že som trochu unavený zo všetkých callov. Vzhľadom na všetku tú prácu z domu za posledný rok a pol som uz vážne prezoomovaný. 

Bratislava: Úplne ti rozumiem. Som rada, že sa dostávame späť do offline života. Terasy a bary sú opäť otvorené, všetci sú späť z prázdnin a v pracovnom rytme, mladí chodia opäť do školy. Slovensko patrí medzi krajiny EÚ, kde boli školy počas prvej a druhej vlny COVID-19 zatvorené najdlhšie. Všetci sú teda radi, že sa môžu vrátiť do reálnych školských lavíc.

Brusel: Áno, to je jeden z pozitívnych výsledkov toho, čím sme si prešli. Zdá sa, že rodičia a samotní mladí ľudia prehodnotili pohľad na školy. Pandémia nám však priniesla niekoľko výziev, ktoré sa týkajú mládeže. Som naozaj nadšený, že sme sa spojili, aby sme spoločne pracovali na budúcnosti mládeže.

Bratislava: Ja tiež. Bratislava, Brusel – máme výhodu byť vedľa seba v abecednom zozname hlavných miest Európy. Myšlienkou nášho spoločného projektu teda je skúmať „mládež v roku 2035“ s cieľom posilniť postavenie mladých ľudí v našich spoločnostiach?

Brusel: Áno. A to, čo zistíme, priblížime vo forme príbehov z budúcnosti, ako je napríklad rozhlasová šou budúcnosti od BrusselAVenir, ktorá sa tu odohrala minulý rok. Tieto príbehy môžu pomôcť nám, mestám robiť lepšie rozhodnutia teraz v súčasnosti.

Bratislava: Super. A tým, že na tom pracujeme s dnešnými mladými ľuďmi, pomáhame im objavovať ich potenciál a už teraz ich zapájame do formovania nás, miest.

Brusel: A keďže mladí ľudia majú v mestách kľúčovú úlohu, rozhodli sme sa ich v projekte nazvať Hnojivá budúcnosti našich miest, však?

Bratislava: Presne tak. Mladí ľudia nie sú len budúcimi majiteľmi a budúcimi majiteľkami firiem, učiteľmi a učiteľkami, politikmi a političkami a hlavami rodín. Už teraz majú svoj pohľad na to, ako by sa veci dali robiť inak. Sú Hnojivami budúcnosti,  vysievajú a hnoja mládež budúcnosti.

Brusel: V našich mestách je veľa mladých ľudí. Ja sa omladzujem od sedemdesiatych rokov minulého storočia. Som najmladším regiónom v Belgicku a najmladším hlavným mestom EÚ. Jedna tretina mojej populácie je mladšia ako 25 rokov. Takže áno, ponorme sa do tejto skupiny. Pripomeň mi, Bratislava, ako v tomto projekte definujeme mládež?

Bratislava: Mladosť je obdobie, keď sa deti postupne stávajú nezávislými od svojich rodičov. Je to obdobie, v ktorom spoznávajú sami seba. Deje sa to prostredníctvom vzťahov s druhými. Európska únia definuje mládež ako ľudí vo veku od 13 do 30 rokov. S touto vekovou skupinou tak budeme pracovať aj v našom projekte.

Brusel: Povedzme si úprimne, obaja máme viac ako 1000 rokov. Nie som na TikToku a neinvestujem do kryptomien. Držať krok s mládežou bolo vždy náročné a rýchly technologický vývoj to nijako neuľahčuje. Mladí ľudia dnešnej generácie, generácie Z (Gen Z), (narodení v rokoch 1996 až 2010) sú ťažko definovateľnou skupinou. Sú tiež skupinou, ktorá sa ťažšie sleduje a je veľmi náročné si ju predstaviť v budúcnosti.

Bratislava: Počkaj, počkaj, v roku 2035 bude mať generácia Z 25 až 40 rokov, to už predsa nie je mládež.

Brusel: Presne tak. Mladí ľudia v roku 2035 budú väčšinou z generácie Alfa, narodení v rokoch 2011 až 2025. V roku 2035 budú mať 10 až 24 rokov.

Bratislava: Takže my teda ideme skúmať budúcnosť generácie, z ktorej niektorí sa ešte ani len nenarodili. To sa budeme radiť s vešticami a astrológmi?

Brusel: Haha, to zas nie. Môžeme vychádzať z dostupných informácii, ktoré nám môžu pomôcť preskúmať jej potenciálny vývoj. Každú generáciu totiž formujú isté zložky, ako napríklad doba, v ktorej jej predstavitelia vyrastajú, či materiálna realita, ktorá ich obklopuje. Tichá generácia si prešla Veľkou hospodárskou krízou, Druhou svetovou vojnou a počúvala rádio. Baby Boomeri vyrastali v povojnovej ekonomickej prosperite s vierou, že sa veci zlepšia a správy sa k nim dostávali prostredníctvom televízie.

Bratislava: Rozumiem. Generáciu X (Gen X) zas formovali ťažké ekonomické okolnosti v dôsledku druhej ropnej krízy, studenej vojny a koniec sexuálnej slobody od nástupu HIV. Sú generáciou MTV, mali kazeťáky a walkmany.

Brusel: A potom tu máme generáciu Y (Gen Y). Vyrastali s globálnymi problémami ako je terorizmus. Ich život formoval rozvoj internetu a sociálnych sietí.

Bratislava: Takže skúmaním trendov a technologického vývoja, ktoré ovplyvnia možné scenáre života v roku 2035, si môžeme urobiť predstavu o tom, aká by táto nasledujúca generácia mohla byť. Samozrejme, môžeme skúmať už to, ako sa jej predstavitelia majú teraz ako deti.

Brusel: Môžeme sa tiež pozrieť na ich rodičov, generáciu, ktorá ich vychováva.

Bratislava: Väčšina členov Gen Z sú deti pragmatickejšej generácie X a väčšina generácie Alpha sú deti zasnenejšej generácie Y.

Brusel: Presne tak. Čo teda vieme o dnešných mladých ľuďoch a mladých ľuďoch z roku 2035?

Bratislava: Gen Z vyrastá v rýchlom svete potýkajúcom sa s globálnymi krízami ako je finančná kríza, klimatická zmena a kríza demokracie, napríklad Arabská jar. Vyrastajú s internetom, ktorý je vždy prístupný z rôznych zariadení a sú neustále vystavení informáciám. Ich hrdinami sú influenceri na sociálnych sieťach ako napríklad YouTuber PewDiePie alebo GoGo na Slovensku.

Brusel: A generácia Alpha vyrastá vo svete ešte väčšieho chaosu, zložitosti a rozporov?

Bratislava: Áno, jednoznačne. Hrajú sa s robotmi a láka ich všetko, čo má obrazovku. Som zvedavá, aký to bude mať na nich dopad.

Brusel: Ich prapraprastarí rodičia v Európe žili v dobe, keď na hranici upaľovali nevinných ľudí. Myslím, že tieto deti by mohli prežiť smartfóny a tablety, nemyslíš?

Bratislava: Dobrá poznámka. Tiež o nich nemám obavy.

Brusel: O generácii Alpha sa hovorí, že bude najvzdelanejšou v histórii a najzručnejšou v oblasti technológií. Otázkou je, ako sa táto generácia vysporiada so všetkými príležitosťami a výzvami, ktoré s tým súvisia.

Bratislava: Sociálne siete budú ich dominantným spôsobom interakcie. Možno sa budú priateliť s robotmi, v tele môžu mať nanotechnológie, ktoré budú monitorovať ich zdravie, zariadenia na čítanie myšlienok alebo implantáty s akýmikoľvek funkciami. No budú stále schopní písať alebo šoférovať auto?

Link na video: https://www.youtube.com/watch?v=RqATb20dO34&ab_channel=RudyMancuso
Link na video: https://www.youtube.com/watch?v=RqATb20dO34&ab_channel=RudyMancuso

Brusel: Alebo sa rozprávať s neznámym človekom bez rúška?

Bratislava: Počul si, že v súvislosti s COVID-19 zvažujú zmenu názvu generácie Alpha na generáciu C?

Brusel: Haha, nie, to som nevedel. Zdá sa, že niektorí ľudia sa v hraní s generačnými stereotypmi priam vyžívajú. Takéto generačné myslenie má však svoje výhody aj nevýhody.

Bratislava: To je jasné. Pri porovnávaní rôznych generácií nájdeme toľko rozdielov ako podobností a vždy ide o veľmi hrubé zovšeobecnenie. 

Brusel: Navyše, dospieť k nejakému zovšeobecneniu je s každou novou generáciou čoraz ťažšie. Vezmi si generáciu Z. Vyrastajú na internete a nikto nevie, čo tam vlastne robia. Len čo ich opustí posadnutosť Disney filmami, založia si YouTube kanál, kde predvedú svoje umenie lepiť si tetovania na nechty, potom ich pohltí Fortnite a Dinosaur Metal a nakoniec sa z nich stanú budhisti, pričom komunikujú v mémoch.

Bratislava: Máš pravdu. Vďaka ich tvorivému a slobodnému formovaniu identity existuje v rámci jednej generácie väčšia rozmanitosť než kedykoľvek predtým.

Brusel: No a k tomu všetkému som najkozmopolitnejšie mesto v Európe a druhé na svete, s viac ako 180 národnosťami a viac ako 108 rôznymi jazykmi, ktorými sa tu dohovoríš. Okrem veľmi rozdielneho etnického a kultúrneho zázemia treba brať do úvahy aj veľké rozdiely medzi mladými ľuďmi z rôznych štvrtí.

Bratislava: Na rozdiel od teba ešte nie som taká rôznorodá. Mám malé skupiny zahraničných študentov a niekoľko etnických skupín, no všetky sú dobre integrované. Môžem však hovoriť o narastajúcej rozmanitosti názorov, hodnôt a zmýšľania. Vďaka svojej otvorenej mysli priťahujem napríklad ľudí z LGBTQIA+ komunity, pretože sa tu cítia prijatejší ako vo vidieckych častiach krajiny.

Brusel: Kvôli rôznorodosti je pre mňa ťažké mladých uchopiť, sledovať a zapojiť. Moji mladí ľudia sú veľmi prepojení so svojimi rovesníkmi,susedstvom a etnickým pôvodom, no ich puto so zvyškom mesta je dosť slabé. ¼ mladých ľudí je nezamestnaných a cítia sa odpojení od politiky a svojho mesta. Mnohí z nich sa cítia vylúčení a stigmatizovaní médiami a políciou. Je to citlivá, no veľmi aktuálna téma.

Bratislava: Aj na Slovensku chýba dôvera v politikov a inštitúcie. 80 % mladých Slovákov a Sloveniek si myslí, že ich hlas nie je počuť. V dôsledku toho vidíme nárast extrémnej pravice a nárast dôvery v konšpiračné teórie. Aj keď mnoho mladých ľudí obdivuje môjho súčasného starostu Matúša Valla, do vecí verejných sa nezapájajú. Systém nedokáže pripraviť mladých ľudí na budúcnosť a im sa to nepáči.

Brusel: Ak by sme si teda mali vybrať jednu tému týkajúcu sa mládeže v roku 2035, ktorú budeme skúmať, čo by to podľa teba, Bratislava, malo byť?

Bratislava: Rovnako ako ty, aj my sme si urobili veľa prieskumov, rozprávali sme sa s odborníkmi a zhromaždili sme viac ako 277 otázok od občanov a občaniek. Zdá sa, že opakujúcou sa a veľmi aktuálnou témou je duševné zdravie našich mladých ľudí, ovplyvnené pandémiou ako aj rastúcou úlohou technológií v ich životoch.

Brusel: To znie zaujímavo … Povedz mi o tom viac.

Bratislava: Dospievanie je rozhodujúcim obdobím pre rozvoj sociálnych a emocionálnych návykov dôležitých pre duševnú pohodu. Vidíme však nárast psychických problémov  a vznik ich nových foriem ako je ortorexia, bigorexia či klimatická úzkosť. Väčšina prípadov zároveň zostáva poddiagnostikovaná a nedostatočne liečená. V roku 2020 poskytlo IPčko (jedna slovenská linka pomoci) 52 682-krát pomoc ľuďom, ktorí sa necítili dobre. V tom istom roku však nebolo kvôli enormnému pracovnému zaťaženiu vybavených 60 147 žiadostí o pomoc.

Brusel: Máme tu podobnú situáciu. Mnoho mladých ľudí sa už pred pandémiou necítilo dobre. Gen Y je často označovaná ako „vyhorená generácia“, ktorá prejavuje známky vysokého stresu a frustrácie v práci. Generácia Z, ktorá ešte stále študuje, sa tiež vo svojom osobnom živote cíti vyhorená, deprimovaná a frustrovaná. Jedným z ukazovateľov je miera samovrážd. V Belgicku je samovražda najčastejšou príčinou smrti mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov. Nedávny výskum ukázal, že počas krízy COVID-19 zvažoval samovraždu 1 zo 4 mladých ľudí vo veku od 18 do 29 rokov.

Bratislava: To sú znepokojujúce čísla. Doba, v ktorej mladí vyrastajú, naozaj nie je jednoduchá. Majú veľa možností a sú zodpovední za svoj vlastný úspech. V dnešnej dobe môže byť úšpešný každý, kto má prístup na internet, nie? Cesty k úspechu sú však nevyspytateľné a často ani rodičia mladých ľudí nevedia, ako majú svoje deti usmerniť.

Brusel: Je to tak. Všetko je možné a mladí môžu byť kýmkoľvek chcú, majú veľkú slobodu. Na druhej strane však trpia nedostatkom hraníc a istôt. A nevedia, komu dôverovať a čo je vlastne skutočné.

Bratislava: No pokiaľ majú dobré pripojenie a plnú baterku, zistia to na sociálnych sieťach, nie?

Brusel: Sociálne siete sú miestom, kde sa spájajú so svojimi rovesníkmi a nájdu návody na život – recepty na to, ako byť v pohode, podávať lepšie výkony alebo ako si nechať upraviť vlasy. Do akej miery sú však tieto platformy pre nich zdravým prostredím, je otázne.

Bratislava: Aj ty si videl film Sociálna dilema, že?

Brusel: Áno, videl. Celá diskusia o spôsoboch, akými technologické spoločnosti manipulujú s našou pozornosťou, je horúca a stále prebieha. Sociálne siete však zatiaľ opustili iba zamestnanci technologických spoločností a ich deti.

Bratislava: A práve prostredníctvom týchto kanálov sú mladí ľudia bombardovaní informáciami o desivom stave sveta. Pozri sa na politiku, ľudské práva, klímu, …

Brusel: … alebo pandémiu?

Bratislava: Presne. To nás privádza k vplyvu COVID-19 na duševné zdravie mladých ľudí. Plánovanie budúcnosti sa zrazu stalo nemožným. Mladí ostali zavretí doma so svojimi rodičmi, ktorí boli na nich dosť prísni, niektorí možno až agresívni, alebo sa, naopak, o nich  nezaujímali. To často viedlo k napätým situáciám. Spoločenský život sa presunul z kombinácie offline a online prostredia výlučne do toho online.  Skutočnosť, že sa nemôžeš stretávať so svojimi priateľmi, je v tejto životnej fáze ako nočná mora. Generácia Z to prežíva na vlastnej koži, no dopad to bude mať aj na generáciu Alpha.

Brusel: Problémy s duševným zdravím pramenia z rôznych príčin, no pandémia naplno ukázala, aké dôležité je mať zdravé vzťahy. Nadácia pre duševné zdravie definuje vzťahy ako „spôsob, akým sú prepojení dvaja alebo viacerí ľudia, alebo stav, v akom sú spojení.“ Nedávne štúdie z Írska a USA zistili, že negatívne sociálne interakcie a vzťahy zvyšujú riziko depresie, úzkosti a samovražedných myšlienok, zatiaľ čo pozitívne interakcie tieto riziká znižujú.

Bratislava: Budú teda zdravé vzťahy stredobodom nášho výskumu mládeže v roku 2035?

Brusel: Áno! Budúcnosť môže priniesť rastúcu digitalizáciu nášho (sociálneho) života, väčšiu úlohu robotov akými je Her (Ona), vzťahy rozptýlené po celom svete a mnoho ďalšieho. Spoločne s našimi občanmi a našimi občiankami tak budeme analyzovať, čo to môže znamenať, mať zdravé vzťahy v roku 2035, a ako môžu mestá budúcnosti podporovať vytváranie zdravých vzťahov mladých ľudí.

Bratislava: Naša výskumná otázka teda znie: dobré pripojenie a plná baterka: Ako si budú mladí ľudia v Bratislave a Bruseli v roku 2035 vytvárať citové väzby?

Brusel: Správne. A túto otázku preskúmame s čo najväčším počtom občanov a občaniek.

Bratislava: A toto je výzva všetkým našim čitateľom a čitateľkám: chceli by ste sa pridať k nám na túto divokú jazdu? Ozvite sa nám.

Brusel: Miesta, napríklad kultúrne centrá alebo domy mládeže, môžu poskytnúť priestor na naše stretnutia a laby a my im za to môžeme ponúknuť originálne aktivity o budúcnosti. Hľadáme školy, výskumné agentúry, študentov a študentky, ktorých baví výskum mládeže, duševného zdravia, technológií alebo budúcnosti, ktorí radi experimentujú s novými metódami a spôsobmi šírenia výskumu. Veľmi radi by sme tiež spolupracovali s tvorcami médií, ktorí chcú spoluvytvárať obsah o budúcnosti mládeže. A kreatívci a tvorcovia všetkých druhov sú pozvaní vstúpiť s nami do experimentu pri vytváraní príbehov budúcnosti.

Bratislava: V podstate každému, kto prejaví záujem, vieme nájsť nejakú úlohu. A sľubujeme, že nuda to určite nebude!

Brusel: To teda nebude!

Brusel: Tak zatiaľ sa maj a drž sa! Čoskoro sa opäť počujeme!

Bratislava: Aj ty! Čau, Brusel!