Trend: Prebudená Slovatch, 4. časť

Rozhovor s Radoslavom Hoppejom

Cestovateľský blogger, ktorý založil blog „Nie je túra bez Štúra”

Ako vznikol nápad založiť blog “Nie je túra bez Štúra” https://www.hoppeyr.com/?

Nápad vznikal postupne. Predtým ako to celé začalo, som žil 3 roky v Rakúsku. Tam som si uvedomil, že napriek tomu, že sa tam mám dobre, som hrdý na to, že som Slovák. A v istom momente som sa dostal do bodu, kedy som sa rozhodoval, čo budem robiť ďalej, či tam ostanem alebo sa vrátim späť.

Veľa mladých ľudí totiž robí to, že odchádza do zahraničia, aj ja som odišiel a našu krajinu som vlastne takmer vôbec nepoznal. Vrátil som sa naspäť, lebo som si povedal, že chcem lepšie spoznať našu krajinu a začať budovať vlastný projekt. Tak som spojil to, že ma písanie vždy bavilo s cestovaním po Slovensku.

Existuje veľa mladých blogerov, ktorí cestujú po celom svete. Prečo si si vybral práve cestovanie po Slovensku?

Áno, veľa mladých ľudí cestuje po rôznych kútoch sveta, je to teraz také cool, a zároveň Slovensko až tak nepoznajú. Aj ja som bol taký. Keď som cestoval, tak som objavoval skôr zahraničie a našu krajinu vôbec. No povedal som si, že to chcem robiť presne naopak a spoznať aj Slovensko.

Kto ovplyvnil tvoje rozhodnutie? Inšpiroval ťa niekto?

Nebola to žiadna konkrétna osoba, ja som chcel začať robiť vlastný projekt a postupne sa to nabaľovalo. Prišiel som k tomu, že to bude blog a bude to cestovanie po Slovensku.

Veľa mladých ľudí sa vracia zo zahraničia na Slovensko, vnímaš to tak aj ty?

Ja to vnímam tak a súhlasím s tým, že mladí ľudia by mali mať obdobie, aby išli von do zahraničia, možno na nejaké štúdium alebo podobne. No potom som určite za to, aby sa vrátili späť na Slovensko, lebo za tie roky strávené v zahraničí nazbierajú veľa skúseností, vidia, že vonku sa niektoré konkrétne veci dajú robiť inak. Verím, že prídu naspäť a sú motivovaní aj so svojou troškou tieto veci na Slovensku zmeniť.

Máš aj ty niečo konkrétne, čo by si chcel zmeniť?

No, nejdem teraz meniť cestovný ruch na Slovensku, to nie. Skôr sa snažím tým svojim blogom ukázať to, že tu máme veľa krásnych miest a možno nastaviť zmýšľanie ľudí tak, že najprv spoznaj vlastnú krajinu a až potom okolitý svet. Alebo súčasne.

Spomenul si, že si hrdý na Slovensko. Na čo si hrdý?

Ja som to myslel tak, že keď som bol v zahraničí, tak som sa stretol so Slovákmi, ktorí sa chceli až príliš aklimatizovať a myslím si, že to nie je dobré, lebo máme svoju identitu.

A čo sa týka toho, na čom som hrdý. Okrem toho, čo robím, že sa snažím ukázať to, že máme na Slovensku veľa krásnych miest, ktoré stoja za to, a ktoré by mali spoznať nielen Slováci ale určite aj zahraniční turisti, tak aj my ako Slováci sme veľmi dobrí, pohostinný národ, aj keď to možno znie ako klišé. Myslím, že v posledných mesiacoch bolo vidieť, že napriek tomu, že to na Slovensku nie je také ideálne, tak sa vieme spojiť pre dobrú vec a vieme pomôcť, keď to treba.

Myslíš tým politiku?

No tak áno, samozrejme, že politiku, žiaľ.

Máš vytetovaného Štúra, prečo si si vybral Štúra?

Tak najprv by som povedal, že som si vytetoval Štúra ešte predtým, ako vznikol blog, lebo veľa ľudí si myslí, že to bolo naopak. To tetovanie som si dal práve v čase, keď som žil v zahraničí. Vždy som chcel mať tetovania a Štúra som si tam dal preto, lebo si myslím, že nielen pre mňa, ale aj pre iných ľudí to bola jedna z najväčších národných osobností. Dokázal toho v živote naozaj veľa v rôznych oblastiach, v ktorých sa pohyboval. Podľa mňa bol veľký motivátor, vizionár a chcel som aj ja mať nejaké spojenie s jeho osobou prostredníctvom toho tetovania, aby som nezabudol na to, že som aj ja Slovák.

Ako funguje tvoje blogovanie?

Robím si plány. Snažím sa prepájať mestskú turistiku s tou v prírode, známejšie miesta, ktoré by mal určite každý z nás navštíviť s menej známymi miestami, ktoré veľa ľudí nepozná, ale sú unikátne. Unikátne v našom, európskom alebo aj celosvetovom meradle. To sa tiež snažím ukázať, že môžme byť hrdí, lebo niektoré miesta sú fakt unikátmi. Ale tiež to môže závisieť od nejakej konkrétnej spolupráce, ktorú mám. ostanem nejaký zoznam miest, ktorý daná cestovka alebo kuchyňa chce odpromovať ľuďom cez môj blog a moje sociálne siete.

Takže sa tým aj živíš?

Áno, ale nie je to ľahké, lebo tento svet v rámci blogu má propagácie a reklamy, tak to je ešte v takej fáze, že sa učia aj oni, aj ja sa učím. Nie je to dokonalé, ale áno živí ma to, je to moja práca.

Máš nejaké blogy, ktoré sú podľa teba inšpiratívne alebo ťa ovplyvňujú?

Sledujem ľudí na sociálnych sieťach, ktorí nie sú iba o cestovaní ale z rôznych oblastí napríklad Kristýna Tormová. Čo sa týka naozaj iba cestovania, tak by som spomenul určite Patrika Paulínyho, on je taký známy fotograf a cestovateľ, ale určite je ich viac. Napadá mi aj This is Slovakia instagramový profil.

 

Vieš, kto sú tvoji followeri? Sleduješ štatistiky?

Určite to sledujem, lebo sa tým aj prezentujem. Je to rôzne, závisí od sociálnych sietí. Na instagrame je to mladšia veková kategória, na Facebooku sú to trochu starší ľudia, čo je ale v konečnom dôsledku dobre, lebo je to širší záber pre mňa. Čo sa týka článkov, tak napríklad najnavštevovanejší článok je Bardejov, no to môže byť spôsobené aj tým, že to zvyknú zdieľať aj “domáci” a patrioti, ktorí sú radi, že píšem o ich meste, mieste, pamiatke…preto to zvykne vybehnúť. Čo sa týka typov tých článkov tak, viac čítané sú miesta, ktoré nie sú až tak známe a veľa ľudí o nich možno ani nevie.

 

Okrem cestovateľských blogov tam máš aj rozhovory. Prečo si si vybral práve rozhovory a ako vyberáš ľudí, s ktorými chceš robiť rozhovor?

Čo sa týka rozhovorov, to je čisto môj subjektívny a osobný výber. Sú to ľudia, ktorí mňa nejakým spôsobom inšpirujú, motivujú a páči sa mi ich práca. Sú tam aj známejší ľudia ako aj, ale aj menej známi a tých menej známych sa práve takto snažím zviditeľniť aj v rámci toho môjho publika.

 

Všimla som si, že tam máte aj kvízy? Prečo kvíz?

Kvíz je celkom fajn forma na podporu interakcie s ľuďmi, pretože chcú vedieť, či vedia a ako dopadnú. Je to forma, ktorá je pre tých ľudí lákavá a snažím sa im odovzdať nejaké informácie, ktoré by mali vedieť, mohli vedieť a niečo ich možno aj naučiť takýmto hravým spôsobom.

 

Aká je interakcia alebo spätná väzba od mladých ľudí na tvoj blog? Alebo aký typ interakcie tam s nimi vlastne je?

Najväčšia interakcia je práve na instagrame v rámci komentárov a ešte viac v rámci súkromných správ. Neviem to porovnať s inými ľuďmi v tejto oblasti ale tá interakcia je pomerne vysoká. Ľudia ma zvyknú označiť, keď idú na nejaké miesta, kde som bol ja predtým ako tip odo mňa. Nechcem aby to vyznelo, že som namyslený, ale zvyknú mi písať aj preto, že ich motivuje, že som sa rozhodol ísť svojou cestou a plniť si sny a že robím to, čo ma baví.

 

Je tam aj nejaké spätná väzba, ktorá ťa prekvapuje?

Ako to myslíš? Prekvapuje v dobrom alebo zlom? (smiech) Ja sa priznám, robím to už 3. rok no stále ma poteší, keď mi niekto úprimmne napíše, že nevedel o nejakom mieste, o ktorom som blogoval a on ho navštívil. Že si naozaj nájde niekto čas a napíše mi. No, aby to nevyznelo, že žijeme iba v dokonalom svete, tak sú aj takí čo hejtujú alebo sa im niečo nepáči.

 

A čo hejtujú?

Ja mám tých hejterov dokonca rozdelených v podkategóriách. V skratke je to tak, že veľa ľudí riešilo hlavne na začiatku to, že som sa vrátil zo zahraničia späť na Slovensko. Bohužiaľ, je to ešte stále menšia časť ľudí ako ja, že sa vrátili na Slovensko. Boli to komentáre a správy typu, že som rozmaznaný, že som lenivý, že som to vzdal v tom zahraničí a podobne. A potom najväčšia skupina hejterov je spojená správe s Ľudovítom Štúrom a s mojím tetovaním. Veľa ľudí ho bohužiaľ spája s fašistami (pozn. S ĽSNS a Kulturblogom) teda aj so mnou.

 

A ako im to vysvetľuješ?

Ja sa im to snažím vysvetliť v takej zdravej miere. Ja si myslím, že nie som ním posadnutý ani nič také, lebo veľa ľudí to posúva do takejto roviny. Len tam je tenká hranica medzi patriotizmom a nacionalizmom. A keď sme pri tom, aj sa zvyknem vyjadrovať k politike a politickej situácii, aj keď nie úplne prehnane. Politika je totiž pre mňa oblasťou, ktorá súvisí aj s mojou prácou a so Slovenskom ako takým, takže je pre mňa normálne, že sa k tomu vyjadrujem. A to je ďalšia kategória hejterov napríklad.

 

Sú to verejné hejty, či skôr cez správy?

Ľudia si dovolia skôr cez správy, lebo sa cítia viac odvážni. No mal som aj verejné hejty v rámci komentárov.

Aké máš plány do budúcna s blogom?

Ja by som chcel určite v tom pokračovať. Mnoho ľudí sa ma pýta, čo budem robiť ak prejdem celé Slovensko, ale myslím, že to sa tak skoro nestane, pretože tých miest je tak strašne veľa.

Chcel by som mať viac ľudí a chcel by som ísť aj formou videí.

 

Máš vyštudovanú kulturológiu, využívaš to v súčasnej práci?

Ja sa teším, lebo keď som vyštudoval tú školu, tak som bol trochu vystrašený v tom, čo budem robiť. Potom som robil niečo úplne iné a teraz to čo robím, je presne to, čo som študoval, takže sa teším, že môžem svoje teoretické poznatky prepájať s tým, čo robím.

 

Musel si sa na to, čo teraz robíš, učiť veľa nových vecí?

Áno, aj sa učím stále. Začal som úplne od nuly, wordpress, marketing, ako fungujú sociálne siete v rámci biznisu.

 

Mama ťa volá večný hľadač. V čom je to večné hľadanie?

(Smiech). No ja sa tak hľadám vo všetkom. Po škole som robil v nadnárodnej firme, potom som bol v zahraničí, teraz robím to, čo robím. Iní ľudia už majú v mojom veku hypotéku, deti a rodinu a ja sa hľadám a ešte ani jednu z týchto vecí nemám. Tak asi kvôli tomu. Zaužívané stereotypy vravia, že som ja divný, že to tak mám.

Rozhovor bol realizovaný 20.2.2020

V prípade otázok nás kontaktujte na info@youthwatch.sk

Spracovali: Ellen Anthoni, Jana Miháliková, Alena Tomanová, Lucia Szórád, Tomáš Pešek

Uverejnené: 12.4.2020

Sonda bola realizovaná v rámci projektov TrendWatch YOUTH podporeného cez Erasmus + a projektu Trendspotting podporeného z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.