Nedávno sa ešte zdalo, že najväčšia téma, ktorú budú riešiť mladí ľudia je zrušenie či nezrušenie maturitných skúšok. No od 24.02.2022 je témou celej spoločnosti vojnový konflikt na Ukrajine, vrátane mladých ľudí. Ako ju vidia a čo prežívajú v súvislosti s touto témou? Malá sonda, ktorú pripravil OZ YouthWatch, môže záujemcom poodhaliť čo sa v ich mysliach práve odohráva.
Čo si o tomto celom myslia?
Nikto z mladých respondentov si nemyslí, že vojna ako riešenie je správne. Považujú to za nešťastie, nezmyselné riešenie, nonsens, hrozné šialenstvo, zbytočnú tragédiu či nespravodlivosť. Jeden mladý muž si myslí, že „Ukrajina nemala provokovať žiadosťou o vstup do NATO“ a ďalší si myslí, že „Zelensky riskuje bezpečnosť Európy a sveta pre záchranu svojej krajiny“ – no ide skôr o výnimky. Všetci ostatní hľadajú skôr odpoveď na otázku ako sa v 21. storočí či v civilizovanom svete môže niečo takéto stať. Viacerí sa zhodnú na tom, že veľkú rolu v tomto rozhodnutí má ego či „nenažranosť“ alebo absolútny nezáujem politikov (predovšetkým zo strany Ruska) o následky na život obyčajných ľudí.
…nesúhlasím s tým. Nevidíme do toho ale čokoľvek je príčinou, vojna nie je riešením.
…nikdy som si nemyslela, že by som zažila vo svojom živote v tomto storočí vojnu takéhoto charakteru.
Od zdesenia až po vytesnenie
Ako aj mnoho iných ľudí na Slovensku, aj mladí reagujú celou škálou pocitov od úplného zdesenia až do vytesnenia (neriešim to…). Väčšina sa cíti veľmi zraniteľne, neisto, ba až zmätene (neviem čomu veriť..). Prevláda pocit smútku, strachu a bezmocnosti. Niektorí sa nevedia sústrediť na svoje povinnosti, majú problémy so spánkom, v jednom prípade už vyhľadala respondentka odbornú pomoc. No mladými lomcuje aj pocit hnevu (som naštvaný…) a hľadajú rôznych adresátov svojho hnevu (naša krajina, OSN nerobí dosť…Putin…). Vo viacerých odpovediach vidno veľkú dávku empatie a súnaležitosti s ľuďmi na Ukrajine, niektorí majú na Ukrajine rodinu, iní majú priamo spolužiakov z Ukrajiny medzi sebou a pre týchto je to zvlášť živý zážitok.
Je mi ich ľúto a cítim ich strach.
Bola to prvá správa, ktorú som prečítala hneď ako som sa zobudila. Bolo to desivé.
Som zhrozená ako mohol Putin urobiť, takéto rozhodnutie v 21. storočí v civilizovanej dobe.
Klasické nástroje na upokojenie mysle
Mladí siahajú po veciach, ktoré im robia dobre a dokážu presmerovať ich myseľ na niečo iné ako je aktuálna situácia na Ukrajine. Viacerí prestali nepretržite sledovať média – už z pandémie COVID-19 vedia, že to nepomáha – práve naopak. Držia sa každodennej rutiny, cvičia, chodia na prechádzky, prípadne so psom, počúvajú hudbu, sledujú seriály, stretávajú sa s kamarátmi alebo sa rozprávajú sa s ľuďmi, ktorí majú prehľad a vedia ich prípadne upokojiť (rodičia, kamaráti). Nábožensky založení mladí sa modlia.
…pomáha mi moja každodenná rutina, keď riešim veci do školy, pozerám YouTube (tam môj feed ešte nezasiahla vojna na Ukrajine) – videa so zvieratkami a stand-up…
… Nasilu si vypeckovať tanečnú hudbu alebo sa vytiahnuť na bicykel, aj keď mi je nahovno, lebo viem, že mi bude kus lepšie…
Čo by im pomohlo cítiť sa lepšie?
Mladým by pomohlo, keby na nich z každého média nevyskakovali správy o Ukrajine, chápu, že je to téma dňa, ale prinášanie rôznych správ (najmä fotiek a videí) ich veľmi znepokojuje. Negatívne reagujú na rôzne dezinformácie. Tiež by chceli niečo urobiť, aby mohli prispieť k pozitívnej zmene a vývoji udalostí, prípadne sa o zmenu aj sami pričiniť. Chcú ísť na hranice, pomáhať osobne (niektorí aj priamo zapojením sa do vojny na Ukrajine). Pomohlo by im, keby vedeli ako to celé dopadne, prípadne aké sú možné scenáre a ako sa na ne pripraviť. Viacerí spomínajú aj odchod z krajiny.
Neviem či by mi niečo mohlo zlepšiť moje pocity z toho, čo sa tam momentálne deje. Najlepšie keby to už skončilo a vrátilo sa všetko naspäť do normálu, čo nebude také ľahké a ani rýchle.
Menej prehnanej medializácie, hoaxov a pod.
Podnety s následným ohňostrojom emócií
Niektoré udalosti, obrazy, videá sú pre mladých zvlášť ťažké na spracovanie a nevedia ich dostať z hlavy. Pre viacerých to bol emocionálny prejav ukrajinského prezidenta, pre iných obrázky zo zbombardovaných miest či priame príbehy jednotlivých ľudí.
…video „mami prepáč, ja som nechcel!” o ruských vojakoch… sú mladí chalani,…skoro v mojom veku, niektorí ani nevedeli, že idú do vojny…
…mladý pár, ktorý sa rozhodol zosobášiť a potom išli spolu bojovať …rozmýšľam či sa vrátia živí…
..ženy, ktoré ich muži spolu s deťmi vysádzajú na hraniciach a potom sa vracajú bojovať…
Solidarita a prejavy ľudského pochopenia oslovujú väčšinu respondentov – sú hrdí na reakciu Slovenska, ostatných krajín, Európskej únie.
…zomknutie voči tejto agresii a rýchle konanie, pomoc či už od členských štátov ako aj od ľudí, naplnené sklady vecami pre utečencov, dobrovoľníci, odvozy, ľudia si ich berú domov, bleskové prispôsobenie sa situácii zo strany štátu, tisíce eur vyzbieraných na pomoc a solidarita a podpora z každej strany…
Najviac vo mne rezonuje silná občianska iniciatívnosť a aktivita. Dáva mi to nádej, že aj Slovensko ešte má šancu držať krok s civilizovaným svetom.
Zvlášť „oči otvárajúce“ boli osobné zážitky, ktoré neboli sprostredkované médiami ale dotýkali sa každodenného života.
…vracala som sa zo školenia a išla som cez vlakovú stanicu do Košíc a tam bolo plno utečencov a utečenkýň…
Prežívanie vojnového konfliktu na Ukrajine v porovnaní s nedávnou pandémiou
V porovnaní s pandémiou sa dnes mladí cítia viac bezmocní (…stačilo ostať doma a byť zodpovedný…), tiež vnímajú rozdiel, že pandémia nebolo politické rozhodnutie či rozhodnutie nejakej skupiny ľudí. Považujú pandémiu určitým spôsobom za spravodlivú, lebo zasiahla všetky krajiny, ktoré sa dokázali spojiť a brániť sa – teraz trpia nevinní ľudia a ostatné krajiny sa nemôžu priamo zapojiť a pomôcť, lebo nechcú zhoršiť situáciu. Mnohým sa páči, že ľudia sú oveľa viac jednotní v otázke pomoci a solidarity a nevytvárajú sa také opozičné skupiny a názorové tábory.
…naučila som sa žiť s rúškom, dezinfekciou rúk a aj odstupmi. Ale momentálne už sa viac zameriavam na vojnu, ktorá prebieha. Bojím sa oveľa viac ako počas pandémie a horšie spávam, keďže sme blízko pri hraniciach.
…Covid bol obmedzenie teraz je to otázka života …
…V pandémií som nevidel a necítil toľko utrpenia…
Mladí pri konfrontácii s úplne novou situáciou si viac uvedomujú cenu života aký žijú: trávia viac času s najbližšími, viac sa venujú sami sebe (..viac sa učím…), ale aj viac času trávia sledovaním správ, čo v predchádzajúcej dobe pandémie trošku vytesnili – teraz sú znova IN. Viacerí sa vyjadrili, že diskutujú doma o vysťahovaní ako o reálnej možnosti, niektorí sa venujú mentálnej aj praktickej príprave na možné scenáre a ohrozenia.
…vážim si viac to, kde žijem a ako žijem, viac rozmýšľam nad každým mojim krokom a rozhodnutím, viac sa pozastavujem nad mojimi problémami a zamýšľam sa, či je to naozaj až také dôležité.
…snažím sa žiť ten istý život ako doteraz, len viac cvičím a pripravujem sa, ak by to náhodou prišlo sem…
… zaujímam sa o politiku do hĺbky, reflektujem svoje štúdium aj prácu (či majú zmysel, a ako nimi prispieť k riešeniu globálnych problémov)…
S kým túto tému riešia?
Je dôležité povedať, že Ministerstvo školstva zareagovalo pomerne rýchlo metodickými návodmi a odporúčaniami ako túto nepochybne frustrujúcu tému spracovať na pôde školy s deťmi a mládežou rôzneho veku. Približne 10% respondentov skutočne uviedlo, že túto tému riešia s učiteľmi v škole, že je to fajn a malo by sa to odohrávať na všetkých školách. Ostatní sa delia o svoje názory vo výraznej prevahe najmä s rodinou, oveľa menej sú to kamaráti alebo kolegovia v práci. Niektorí uvádzajú, že sa s kamarátmi o tejto téme nechcú baviť, aby si trochu oddýchli a nevyvolávali negatívne emócie prípadne hádky.
Denník N – minúta po minúte, Denník SME, startitup, refresher …dobrovoľníci na slovensko-ukrajinských hraniciach, ZKH, Peter Jozefík, IG profily: angellika00, izzydizzycau, mladiprotifasizmu, Vladimíra Marcinková, Jakub Filo, Laura Kelloová, Gabriela Kajtárova, BBC, Matúš Krčmárik, Malý Cynik na FB. Aktuality.sk, Youtuber Herdyn – WoLe a i.
