Kvalitatívny výskum YouthWatch a Centra kompetencií mapuje meniace sa postoje generácie Z (1995–2009) k práci, kariére a zarábaniu v Moravskosliezskom kraji. Na základe 10 fokusových skupín a 200 respondentov z 8 stredných škôl prináša kľúčové zistenia: lineárna kariéra už nedominuje, mladí chcú skúšať viac profesií, riešia gig economy, wellbeing aj duševné zdravie. Obávajú sa AI a automatizácie, necítia sa pripravení na trh práce a chýba im prax. Publikácia ponúka konkrétne odporúčania pre školy a kariérnych poradcov.

Expertka a lektorka Veronika Batelková varuje pred vplyvom AI generovaného obsahu na naše vnímanie reality. Mediálna gramotnosť podľa nej už nie je len o odhaľovaní „fake news“, ale predovšetkým o schopnosti zastaviť sa a vnímať, čo s nami konkrétny obraz robí. Veronika ponúka návod, ako rozvíjať digitálnu odolnosť v prostredí, kde obraz pôsobí oveľa silnejšie ako text.

Facilitátor a expert na depolarizáciu Lukáš Zorad z PDCS (Partners for Democratic Change Slovakia) rozoberá, ako v čase sociálnych sietí a rastúcej polarizácie učiť mladých ľudí počúvať aj tých, s ktorými zásadne nesúhlasia. Lukáš zdôrazňuje, že cieľom dialógu nemá byť druhého presvedčiť, ale vytvoriť bezpečný priestor založený na vzťahoch a empatiu. Táto téma ponúka praktické cesty k depolarizácii kolektívov, napríklad aj tých triednych.

Interview :24 reaguje na aktuálne alebo nadčasové témy rezonujúce vo verejnom priestore, v politike, na sociálnych sieťach, v médiách. Približuje zaujímavých hostí, osobnosti, ich myšlienky, život. Relevantní respondenti tiež môžu hovoriť o najrôznejších spoločensko-politických otázkach.

Generácia Z je formovaná prostredím, kde je jedinečnosť normou a identita sa vytvára najmä v digitálnom priestore, ktorý poskytuje veľa možností na inšpiráciu alebo sebavyjadrenie. Autenticita je pre mladých kľúčová. V ich ponímaní ide o vnútorný súlad hodnôt a správania, čím sa zásadne odlišuje od jedinečnosti založenej len na povrchných vizuálnych prejavoch. Prechádzanie do rôznych rolí, komunít alebo estetík súvisí s fluidnou identitou Gen Z. Mladí sa zároveň pohybujú v prostredí silného tlaku na originalitu a viditeľnosť, čo vedie k pocitu neustáleho porovnávania sa a potrebe „predávať“ svoju osobnosť. Fragmentované mikrokomunity, „core“ a „niche“ estetiky a fenomén IYKYK vytvárajú nové formy príslušnosti, často ukryté pred mainstreamom. Zároveň sa objavuje paradox – mladí túžia po autenticite, no sú vystavení svetu, kde aj autenticita môže pôsobiť ako póza alebo marketing.

Gen Z a (r)evolúcia vo vzťahoch je trend o zapojení umelej inteligencie do oblasti vzťahov, ktoré je masívne. AI je vždy dostupný konzultant pre rôzne situácie a problémy vo vzťahoch, ale silnie najmä využívanie AI spoločníkov. AI frajer/frajerka umožňuje trénovať komunikačné zručnosti (flirt, sexuálne fantázie) či overiť si vlastné reakcie v rôznych situáciách. Zároveň vyvstávajú viaceré otázky súvisiace s vplyvom na skreslené očakávania od reálnych partnerov po skúsenosti s AI spoločníkom, ale aj obava z možnej náhrady romantických vzťahov týmito nástrojmi. Nastavenie mladých neinvestovať zbytočne čas, energiu či peniaze do neperspektívneho „podniku“ reprezentuje aj agilný prístup vo vzťahoch (skúsime to na nečisto a uvidíme, čo sa dá vylepšiť a či to dáva zmysel). Situationship, explorationship alebo soft launch sú nové termíny, ktoré potvrdzujú posun v spôsoboch vytvárania romantických vzťahov. Vynechanie úvodnej online komunikácie a silnejúci tlak na osobné stretávanie sa sú výraznými znakmi.