Trend: Druhý život sa stal prvým (lebo ten prvý je nanič)
… alebo ako ovplyvnila pandémia život mladých na Slovensku
Slovensko patrí medzi krajiny, kde žiaci starší ako 10 rokov boli fyzicky prítomní v školách počas pandémie najmenej z krajín EÚ. Mladí neboli v škole od februára do júna 2020 a od októbra 2020 do mája 2021. YouthWatch priebežne monitoroval prežívanie pandémie medzi mladými a zverejnil tri sondy, kde bolo možno pozorovať ako sa postupne menilo vnímanie situácie a aké rôzne stratégie začali mladí zavádzať do svojich životov. Popis týchto stratégií sme zhrnuli do samostatného trendu Druhý život sa stal prvým (s dovetkom, lebo ten prvý nestojí za nič). Trend odráža najmä celkovú nespokojnosť s prežívaním izolácie, ale aj posun bežných činností do online prostredia či zavedenie nových foriem aktivít.
Druhý život (Second life) je online hra. Nepatrí medzi žiadne novinky. V hre nejde o dosiahnutie žiadneho konkrétneho cieľa. Pointou hry je žiť život v online svete, vytvoriť si svoju postavu, nájsť si kamarátov, dokonca sa môžete stať “online potomkom” iných hráčov. V druhom živote nakupujete, chodíte na party, chodíte do školy či práce. Ak si však kúpite dom, musíte každý mesiac platiť daň z nehnuteľnosti v skutočných peniazoch. To, čo spôsobila pandémia a zatvorenie škôl na Slovensku je, že druhý život sa stal pre mladých ľudí ich prvým. A skutočne mnohí prežili takmer rok veľmi často iba v online svete zatvorení medzi 4 stenami.
Dospievajúci mladí ľudia riešia svoj vzhľad a výzor ako neoddeliteľnú súčasť vytvárania vlastnej identity. Preto bolo aj počas pandémie veľmi dôležité ako vyzerať dobre na kamere. Dôkazom je veľké množstvo videonávodov ako dosiahnuť čo najlepší “look”, ako pracovať so svetlom, nemať dve brady, kruhy pod očami, aký použiť filter a čo už je príliš a podobne.
Prioritou však bolo, ako sa “stretávať” s kamarátmi. Ako najlepší nástroj sa ukázali práve online hry a rôzne online aplikácie s konverzačnou funkciou (chat). V roku 2020 herný priemysel v obratoch predbehol filmový, hudobný aj športový priemysel. Mladí ľudia sa počas hrania hier socializovali, zabávali, niekedy dokonca žúrovali po nociach a popri tom konzumovali alkohol tak, akoby to robili na skutočnej “párty”. Virtuálne filmové večery prostredníctvom používania Teleparty od Netflixu boli ďalšou alternatívou. Oslava narodenín znamenala zmeniť si v zoome pozadie. A Silvester patril azda najobľúbenejšej hre medzi mladými počas pandémie “Among us”. Pre tých, ktorí nevedia o čo ide, je to hra postavená na princípe aktivity “mestečko Palermo”, pričom mestečko sa zmenilo na vesmír a mafiáni na tzv. impostrov.
Plantparenting alebo plantdemic sa stalo novým “kváskovaním” a “otužovaním”. Kváskovanie zažilo svoj boom počas 1. vlny pandémie, kedy všetci vrátane mladých ľudí sa “starali” o svoj kvások a piekli si chutný chlieb. Neskôr na jeseň a v zime nastúpilo otužovanie, ako jeden zo spôsobov ako podporovať svoju prirodzenú imunitu a zároveň jeden z “prístupných” foriem socializácie. To nakoniec vystriedal plantparenting v zahraničí často označovaný ako “plantedemic” alebo obklopenie sa živými rastlinami. Tie plnili hneď niekoľko dôležitých funkcií od toho, že si tým pekne dekorovali izbu a “čistili vzduch”, tak zároveň “mali pocit, že žijú”. Keďže každý deň vyzeral rovnako ako ten predtým, a ako ten predtým. Ani ten životný priestor, v ktorom spali, cvičili, učili sa a zároveň sa socializovali virtuálne sa nemohol nafúknuť. Tak sa aspoň trochu obzvláštnil a každý nový lístok znamenal pocit šťastia a toho, že svet sa predsa len úplne nezastavil.
Okrem už spomínaného boomu s online hrami začali mladí ľudia chodiť i do hôr alebo robiť rôzne outdoorové individuálne športy. O tom, že mladí ľudia chodia s obľubou na turistiku po Slovensku sme písali ešte pred pandémiou v trende “Prebudená Slovatch”. Vzhľadom k tomu, že to bola takmer jediná možnosť ako zmeniť prostredie štyroch stien, vidíme ešte väčší nárast tejto aktivity počas pandémie. Svedčí o tom aj prírastok rôznych turistických útulní. Napríklad iniciatívna zaži útulne.
Mladí sa vyjadrujú aj k tomu ako sa im ťažko počúvalo, že “ste hrozba pre starých rodičov aj učiteľov”. Vnímali to ako obviňovanie za niečo, za čo nenesú vinu a aj to, ako sa predpokladalo, že práve oni nebudú dodržiavať opatrenia a nebudú zodpovední. Opak bol pravdou a čo stojí za povšimnutie je, že voči tomuto naratívu nerebelovali, hoci je to pre obdobie dospievania príznačné.
To, čo nebolo voči mladým ľuďom fér je, že v tom ostali sami. Akoby sa mnoho dospelých ľudí, rodičov, politikov spoliehalo na to, že je to generácia, ktorá vyrástla s technológiami, takže je to pre nich prirodzené prostredie a zvládnu to. Veľmi málo sa priebežne riešil možný dopad na emocionálnu stránku izolovaných mladých. Postupne sa ukazuje, že pandémia má neblahé dopady na prežívanie a duševnú pohodu a zdravie mladých ľudí.
IPčko (internetová poradňa pre mladých) reportuje, že v roku 2020 na krízových službách pomoci realizovali 52 682 pomáhajúcich komunikácií s ľuďmi v ťažkostiach a v kríze.
V tomto istom roku z kapacitných dôvodov a enormnej vyťaženosti služby nemohli prijať 60 147 žiadostí o pomoc.
Pozornosť verejnosti vo vzťahu ku mladým bola často zúžená len na diskusiu ako sa budú vzdelávať, keď sú školy zatvorené. Mnohí učitelia neboli pripravení na nové technológie a presun vzdelávania do online priestoru. Dištančná výuka nemohla konkurovať atraktívnemu online svetu a svetu virtuálnych hier, ktoré mladí dôverne poznajú. Názor, že „škola ma baví ešte menej ako kedykoľvek predtým, je dosť zbytočná a je ešte viac odtrhnutá od reality ako doteraz“ nie je prekvapením.
Mnoho mladých kritizovalo svojich učiteľov a kvalitu vzdelávania najmä počas prípravy na prijímačky alebo pri písomkách/skúškach. O kvalite vzdelávania a podmienkach jednotlivých škôl sa rozprávali so svojimi kamarátmi z virtuálneho sveta. Otázka “ako to funguje na vašej škole?” bol jeden z najväčších “hot topics”. Mnohí boli rozčarovaní aké veľké rozdiely sú medzi jednotlivými školami a považovali to za veľmi nespravodlivé. Ďalšou témou, ktorá sa často diskutovala bolo podvádzanie počas písomiek resp. debata kto vlastne nepodvádzal.
“Je ťažké nemať otvorený zošit, keď sme v online”.
“Bežne sme boli počas skúšky desiati na discorde, kde si radíme, k tomu kamoš na telefóne- hotový Milionár.”
“…zároveň začínam nedôverovať ľuďom, že taký človek (ktorý podvádza počas dištančnej výuky) ma bude v budúcnosti operovať alebo o niečom rozhodovať.”
Video znázorňujúce rozdiel medzi online a offline vyučovaním
Vzhľadom na to ako je vzdelávanie dôležité pre rozvíjajúceho sa mladého človeka je možné očakávať nepríjemné dopady na túto generáciu napr. strata schopnosti učiť sa. Devastačný účinok mala pandémia na deti a mládež zo sociálne slabších rodín, ktorí nemali možnosť sa plnohodnotne dištančne vzdelávať.
Mnoho mladých ľudí z vysokých škôl zvažuje (alebo už aj boli donútení) odísť zo školy, lebo neboli schopní si školu platiť, tým že stratili príjem z rôznych brigád. Mnohí nemali zdroje na hradenie si internátov alebo prenájmov.
Zo všetkého najviac však chýbali mladým ľuďom práve sociálne kontakty a stretávanie sa so svojimi kamarátmi. Odpútavanie sa z detskej citovej závislosti na rodine a nadobúdanie nových vrstovníckych vzťahov je mimoriadne dôležitou úlohou obdobia dospievania. Na toto akoby sa pozabudlo pri rozhodovaní o otváraní škôl, ktoré patrili medzi takmer posledné inštitúcie na Slovensku. Ešte viac sa u mladých prehĺbil nutkavý pocit, že im niečo ušlo, čo už nikdy nedoženú (syndróm FOMO /fear of missing out/). Učivo alebo informácie si nájdu. Ale to, že im bol ukradnutý rok života s kamarátmi, to nesú veľmi ťažko.
“Žijeme v strašnej neslobode, ale abstraktnej, neviditeľnej, aj to prežívanie je abstraktné, surreálne.”
Mladí ľudia sa uvoľnení opatrení nevedeli dočkať. Mnoho z nich však aj napriek tomu, že už môžu ísť von a stretávať sa s inými ľuďmi popisujú, že sa v nich niečo zmenilo. Mnohí akoby nemali chuť alebo skôr odvahu chodiť medzi ľudí z rôznych dôvodov.
“Bola som rok za počítačom, cítim sa ako najnudnejšia osoba…”
”Som kontaktnejšia, ale zrazu už nemôžem byť. Akoby mi chýbala končatina, že sa nemôžem s nikým dotýkať. Ja som radšej nechodila von, lebo som sa nemohla ľudí dotýkať.“
Ďalší nevedia úplne spracovať rozdiel medzi tým, čo sa dialo v online svete, keď si žili vo svojej bubline a prehupnúť sa zrazu do toho offline sveta. Ilustruje to aj toto video.
Ďalšou výzvou je návrat do školy, k sociálnym kontaktom, ktoré človek nemôže ovplyvniť, alebo si ich vybrať ako tomu bolo počas lockdownu vo virtuálnom svete a online komunikácii.
“Počas korony som si uvedomila aj to, s akými ľuďmi som sa obkolesovala. Teraz si vyberám. Nechcem už mentálnych suterénov, ale chcem sa stretávať s niekým, kto ma bude povzbudzovať.”
“Počas lockdownu som bola viac obkolesená inteligentnými ľuďmi a cítim sa viac vo svojich kruhoch, a keď som sa vrátila do školy, tak som v nepohode, ľudia nie sú ambiciózni…deptá ma to.”
Mnoho mladých ľudí nám hovorí, že leto 2021 nie je letom ako predtým. Nechce sa im investovať energiu do toho, čo všetko musia vybaviť, aby mohli cestovať. Mnohí z nich si ani nemôžu dovoliť cestovať, pretože ako brigádnici prišli o svoje príjmy, ktoré si často šetrili práve na letné dovolenky. Pevne veria, že si užijú aspoň august.
“Stále cítim nad sebou sekeru, že príde jeseň, zase sa všetko zavrie a nedovolím si cítiť radosť z uvoľnenia.”
Na druhej strane sú aj takí, ktorí nemali čas vybaliť kufre. Sú neustále na cestách a doháňajú všetko, čo im nebolo dovolené. Party, grilovačky, chatovačky, cestovanie. Španielsko je nové Chorvátsko. To je vrátane Cypru a Talianska momentálne najobľúbenejšou letnou destináciou mladých.
Na druhej strane treba podotknúť, že boli aj takí, ktorým online výučba vyhovovala. Najmä ak nemuseli skoro vstávať alebo išlo o mladých ľudí, ktorí neboli dobre prijatí svojimi spolužiakmi, či zažili aj nejakú formu šikanovania. Niektorí dokonca považujú rok 2020 “za najlepší rok svojho života”. Zvýšenou ponukou a ľahkou dostupnosťou rôznych online kurzov od rôznych občianskych združení alebo vzdelávacích inštitúcií bolo možné sa naučiť niečo, čo školy bežne neponúkajú.
Pri diskusii s pracovníkmi s mládežou vyplynulo, že mladí, ktorí sú pravidelne zapojení do aktivít v rámci práce s mládežou v rôznych združeniach, centrách a kluboch nemusia pociťovať výrazné negatívne dôsledky na duševnú pohodu a duševné zdravie. Ako napríklad trendspotterka (trendspotteri – sieť mladých ľudí, ktorí spolupracujú s YW a pomáhajú mapovať nové trendy medzi mladými), pre ktorú bol “korona čas najlepším rokom života”. Cítila, že dostala čas sa rozvíjať, je zároveň aktívna v rôznych organizáciách, kde sa cíti byť vypočutá a môže sa rozprávať s niekým dospelým (emočne zrelším), kto ju pochopí a je schopný jej pomôcť zvládať situácie a ponúkať istý nadhľad. Takto zapojených mladých ľudí je iba isté percento.
Analýza zvládania doterajšieho vývoja pandémie a reakcií mladých na celú situáciu vyvolávajú základné otázky pre všetkých, ktorí majú v “agende” mladých ľudí alebo im aspoň záleží na tom, aby mladí ľudia boli lepšie pripravení na možnú tretiu vlnu. Nikto samozrejme nevie ako sa situácia bude vyvíjať ale to, že podpora mladých musí byť viac osobná, viac nápaditá a s využitím kanálov a subjektov, ktoré sú im blízke je viac než zrejmá.
V prípade otázok nás kontaktujte na info@youthwatch.sk
Uverejnené: 8.10.2021
Spracovali: Jana Miháliková, Alena Tomanová, Soňa Turanová, Lucia Szorád, Ellen Anthoni
Zber dát prebiehal vďaka sieti mladých trendspotterov.
Sonda bola realizovaná v rámci projektov TrendWatch YOUTH podporeného cez Erasmus + a projektu Trendspotting podporeného z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže