Je OK nebyť OK, ale čo ďalej?
Tento trend popisuje vedomé či nevedomé úniky od reality v snahe pochopiť dnešný svet. Doba je príliš komplikovaná a mladá generácia sa cíti byť stratená a osamelá ešte viac ako kedykoľvek predtým. Sú na nich kladené vysoké nároky a očakávania, pociťujú tlak a zodpovednosť za svoj výkon. Mnohým mladým chýba niekto, kto by ich vypočul a pomohol im pochopiť čo sa okolo nich deje a ako majú na takýto svet reagovať.
V časti Tlaky a spúšťače sme popisovali prečo je súčasná mladá generácia v duševnej nepohode. Časť Úniky a barličky prináša príklady správania mladých ľudí ako ich reakciu a snahu nájsť východisko z tejto situácie.
Otvorene o pocitoch, emóciách a problémoch s tým spojených
Sociálne siete IG a Tiktok sú zahltené videami bežných mladých ľudí z celého sveta, ktoré ukazujú svedectvá o tom, ako mladí ľudia zažívajú rôzne psychické problémy. Najčastejšie sú skloňované depresie, úzkosti, panické poruchy, bipolárna porucha osobnosti, poruchy príjmu potravy, sociálna úzkosť, apod. A tak ako popisujeme v trende Druhý život sa stal prvým, pandémia a lockdown toto všetko ešte znásobili a umocnili.
Aj známe osobnosti začínajú otvorene rozprávať o svojich psychických problémoch. Medzi prvými boli napríklad herečka Kristína Tormová alebo známy moderátor Michal Sabo. A postupne sa pridávajú aj ďalší a ďalší.
Pomôže mi niekto?
Stáva sa, že mladí ľudia chceli vyhľadať odbornú pomoc, no nedostali ju kvôli rôznym prekážkam napr. nedostatok psychológov alebo cenová nedostupnosť psychoterapií, či podceňovanie situácie rodičmi a učiteľmi. A tak si pomáhajú ako vedia najlepšie. Sami sebe a tak aj druhým. Natáčaním videí a ich pridávaním na sociálne siete. Mnoho videí je zameraných na zvýšenie povedomia o tom, aký je život, ak človek trpí psychickou chorobou. Ako to vyzerá, keď má človek depresie, panický stav, úzkosti. Objavujú sa však i autentické videá, kde sa mladí ľudia natáčajú ako plačú, aký mali ťažký deň, alebo ako mizerne sa cítia.
Vtedy (v tom lepšom prípade) dostávajú podporu prostredníctvom podporných komentárov pod videom od úplne neznámych ľudí. Žiaľ áno, je aj mnoho mladých ľudí, ktorí to nezvládnu a končia na psychiatrii. Detská psychiatria eviduje enormný nárast hospitalizácií za posledné obdobie.
Duševné zdravie nemôže byť tabu
Generácia Z je omnoho otvorenejšou v porovnaní s predchádzajúcimi v rozprávaní o svojich psychických problémoch. Hovoriť o tom, ako sa cítia nesmie byť tabu. Navštevovať psychológa alebo psychoterapiu nesmie byť tabu. Starať sa o svoje psychické zdravie musí rovnakú prioritu ako starať sa o zdravie fyzické.
Jestvuje aj mnoho iniciatív, kampaní a hashtagov, ktoré sa zameriavajú na zviditeľňovanie témy duševného zdravia.
Napríklad ešte pred pandémiou spustila Liga za duševné zdravie spoločne s portálom NOIZZ kampaň #NOTJUSTAMOOD. Tá obsahuje mnoho článkov, ktoré zvyšujú povedomie o psychických poruchách, ukazujú príklady ľudí, ktorí žijú kvalitný život s duševnou poruchou alebo poskytujú rady a návody, ako sa správať a podporovať ľudí so psychickými problémami.
Najťažšie je duševné problémy diagnostikovať, pretože mladí ľudia si ich nemusia uvedomovať alebo pripustiť. Výzva Daj prst dole (#putyourfingerdown) na sieti TikTok napríklad pomáhala k zvedomovaniu, ak má niekto problém s poruchou príjmu potravy. Princíp videa je jednoduchý. Účinkujúci ukazuje do kamery dlane s roztiahnutými prstami a zároveň reaguje na desať tvrdení. Ak sa s niektorým bodom stotožňuje, jeden prst pokrčí.
Volanie po rovnováhe medzi prácou a voľným časom
V zahraničí už napríklad experimentujú so 4 dňovým pracovným týždňom. Členovia Výboru pre zamestnanosť Európskeho parlamentu (EP) žiadajú, že zamestnanci musia mať právo byť offline a mimo pracových hodín môžu vypnúť svoje elektronické zariadenie. Aby sa nestalo normou, že mladí ľudia nechceli robiť od 9:00-17:00 a tak robia 24/7 a z domu. Téma harmonizácie osobného a pracovného života je jednou z priorít nového programovacieho obdobia Európskej únie do roku 2027.
Ako môže pomôcť práca s mládežou?
Nejde iba o potrebu zmeny v nastavení pracovných podmienok či kritérií a požiadaviek v škole. To čo je dôležitejšie je, aby boli mladí ľudia vypočutí. Aby sa s nimi niekto o tom rozprával. A nemusí to byť odborná pomoc. Organizácie, ktoré pracujú s mladými ľuďmi hovoria, že nevidia na mladých ľuďoch, s ktorými pracujú takú úroveň frustrácie, depresie či vyhorenia. A to je presne ono. Ak majú mladí ľudia vytvorené bezpečné prostredie, kde sa môžu zdôveriť a otvorene porozprávať o čomkoľvek, čo ich trápi bez toho, že by to bolo bagatelizované, tak tomu môžeme pravdepodobne predísť. Vypočuť ich, nezľahčovať to, čo prežívajú, pýtať sa ich so záujmom. To je esencia práce s mládežou. Podľa posledného prieskumu Čo si myslia mladí ľudia, využíva aktivity mládežníckych organizácií, centier voľného času či klubovní pre mladých približne 13% z nich. Najčastejšie tieto aktivity využívajú študenti gymnázií a tí, ktorí sú zároveň občiansky aktívnejší. Ale čo zvyšní mladí ľudia?
