Nám (mladým) už nemôže nikto vyčítať, že nepoznáme čo znamená “menej slobody, menej vymožeností, menej cestovania”. (Žena, 21)
Uplynul práve rok od prvého lockdownu na Slovensku. YouthWatch sledoval reakcie mladých ľudí od začiatku pandémie. Ako mladí ľudia vnímajú situáciu dnes?
Zvykli sme si ale …
Pre väčšinu mladých sa pandémia a lockdown stala bežnou súčasťou ich života tzv. nový normál. Mladí si zvykli na “social distancing”, rúška, dodržiavanie nariadení. Sú opatrní, ale poľavili v niektorých opatreniach (ako napr. umývanie každého produktu prineseného z obchodu sa im dnes už vidí smiešne). Niektoré predtým normálne situácie sa stali zvláštnymi či vyvolávajúce mierne znepokojenie.
- “Celkom sci-fi na mňa dnes pôsobia zábery z filmov alebo youtube, kde je pokope veľká skupina ľudí – koncert, obchodné centrum, festival…”
- “Až ma mykne, keď vidím vo filme, že niekto vstupuje do interiéru a nemá rúško”
Znechutenie nad zmätkom a nezodpovednosťou
Pomerne veľká skupina prejavuje príznaky únavy a frustrácia. Mnohí deklarujú, že je to horšie, chýbajú im osobné kontakty a “svetlo na konci tunela”.
- “… už pomaly stracam nadej, že sa to zlepší v najbližších mesiacoch”
- “…na začiatku som to videla pozitívnejšie, že niečo nás chce korona naučiť…”
- “…uvažujem nad vyhľadaním odbornej pomoci”
- “… zblížila som sa s pocitmi úzkosti..”
- “…som oveľa viac frustrovaná…”
- “ teraz sa začínam báť, či to vôbec niekedy skončí alebo čo teda ešte musíme zmeniť, aby to už pominulo?”
- “…snažím sa nerezignovať už úplne”.
- “…dookola sa učím, čítam, píšem, len aby som niečo robila. Začína mi to už liezť na mozog”
- “…začala som si uvedomovať, že to tak rýchlo neprejde
Znechutenie nad zmätkom a nezodpovednosťou
Mladí uvádzajú, že oveľa menej sledujú správy a COVID štatistiky. Niektorí preto, že sú už unavení z nedostatku pozitívnych správ, iní z dôvodu udržania si zdravého rozumu či vnútornej rovnováhy.
- “…keby som neprestala sledovať správy zbláznila by som sa”
- “..po Novom roku som si odinštalovala instagram”
- “…media som teraz uplne vytesnila, lebo mi nerobilo dobre stale byť v strehu a stresovať sa kvôli celej situacii”.
- “…obmedzil som sledovanie médií. Vždy som veľmi čítal aktuálne dianie, ale zmenilo sa to, že ma to už unavovalo, aj množstvo informácií…”
- “…snažím sa filtrovať informacie a nehltať všetko, čo sa mi dostane do uší…”
Nie je to však len nedostatok pozitívnych správ, ktorí ich odrádza od sledovania médií, je to aj polarizácia spoločnosti, ktorá sa v médiách prejavuje veľmi vypuklo. Prítomnosť rôznych konšpiračných teórií a hoaxov podľa nich neprispieva k lepšiemu zvládaniu situácie. Vnímajú, že prejavy spolupatričnosti, ktorá bola prítomná v prvej vlne klesajú, ľudia sa stávajú viac nevšímaví a nezodpovední a aj preto je situácia horšia ako pred rokom.
- “…vnímam zmätok, ktorý vládne medzi politikmi, medzi pravidlami, vnímam nenávisť ľudí, ktorá v určitých sférach presahuje hranicu slušnosti. Vnímam zmeny správania ľudí.”
- “ …teraz sa spoločnosť skôr rozdeľuje…neviem presne, či svojou vinou alebo vinou vedenia krajiny alebo vinou rozdielnych pohľadov na celú problematiku korony”
- “…bojím sa toho, že obetí koronavírusu pribudne len kvôli tomu, že niektorí ľudia veria konšpiračným teóriám, hoaxom …”
- “… to naozaj zle, ľudia na Slovensku sú maximálne nezodpovední..!”
- “ …v prvej vlne boli všetci ochotní a nápomocní…všetci šili rúčka, pomáhali seniorom, ochotne dodržiavali opatrenia…od jesene badám skôr pesimizmus”.
Udržanie motivácie stojí viac úsilia
Pred rokom bola vzniknutá situácia nová a mnohých mladých motivovala k tomu, aby spomalili, zamysleli sa nad svojou dennou rutinou či svojími víziami do budúcnosti, vyskúšali nové veci. No po istom čase motivácia klesá a je stále ťažšie dodržať predsavzatia a plány. Mladí musia prichádzať so stále novými stratégiami pre udržanie produktívneho a aktívneho každodenného života a pre zachovanie pozitívnej mysle.
- “ musím častejšie vymýšľať odmeny, častejšie sa zamýšľať, ako sa motivovať a častejšie sa snažiť samú seba presvedčiť, že niekedy ten koniec nastane”
- “…snažím sa predísť depke z nudného stereotypu, preto si vždy vymyslím na každý deň, alebo aspoň týždeň nejaký highlight, na ktorý sa môžem tešiť…”
Počítač je moja práca, moja rodina, moji priatelia, môj voľný čas
Home office a online vzdelávanie sa stalo súčasťou života v pandémii pre všetky vekové kategórie. Mladí sa netaja tým, že dištančné vzdelávanie má svoje úskalia a že potrebujú vynaložiť oveľa viac úsilia, aby získali z takéhoto vzdelávania toľko ako z prezenčného. Všetci svorne konštatujú, že im už vážne chýbajú osobné stretnutia čo je pravdepodobne aj dôvodom výrazného nárastu denného pobytu v prírode (pozri nižšie).
- “…dúfam, že online vzdelávanie mi už nikdy nebude treba…”
V druhej časti sondy sa sumarizujeme trávenie voľného času, vyhliadky na budúcnosť ale aj “learning points” z obdobia pandémie.
Použité obrázky a fotografie sú ilustrácie zdieľané mladými ľuďmi, ktoré vyjadrujú ich duševné rozpoloženie či ich názor na tento čas.
