Expertka a lektorka Veronika Batelková varuje pred vplyvom AI generovaného obsahu na naše vnímanie reality. Mediálna gramotnosť podľa nej už nie je len o odhaľovaní „fake news“, ale predovšetkým o schopnosti zastaviť sa a vnímať, čo s nami konkrétny obraz robí. Veronika ponúka návod, ako rozvíjať digitálnu odolnosť v prostredí, kde obraz pôsobí oveľa silnejšie ako text.

Facilitátor a expert na depolarizáciu Lukáš Zorad z PDCS (Partners for Democratic Change Slovakia) rozoberá, ako v čase sociálnych sietí a rastúcej polarizácie učiť mladých ľudí počúvať aj tých, s ktorými zásadne nesúhlasia. Lukáš zdôrazňuje, že cieľom dialógu nemá byť druhého presvedčiť, ale vytvoriť bezpečný priestor založený na vzťahoch a empatiu. Táto téma ponúka praktické cesty k depolarizácii kolektívov, napríklad aj tých triednych.

Interview :24 reaguje na aktuálne alebo nadčasové témy rezonujúce vo verejnom priestore, v politike, na sociálnych sieťach, v médiách. Približuje zaujímavých hostí, osobnosti, ich myšlienky, život. Relevantní respondenti tiež môžu hovoriť o najrôznejších spoločensko-politických otázkach.

Generácia Z je formovaná prostredím, kde je jedinečnosť normou a identita sa vytvára najmä v digitálnom priestore, ktorý poskytuje veľa možností na inšpiráciu alebo sebavyjadrenie. Autenticita je pre mladých kľúčová. V ich ponímaní ide o vnútorný súlad hodnôt a správania, čím sa zásadne odlišuje od jedinečnosti založenej len na povrchných vizuálnych prejavoch. Prechádzanie do rôznych rolí, komunít alebo estetík súvisí s fluidnou identitou Gen Z. Mladí sa zároveň pohybujú v prostredí silného tlaku na originalitu a viditeľnosť, čo vedie k pocitu neustáleho porovnávania sa a potrebe „predávať“ svoju osobnosť. Fragmentované mikrokomunity, „core“ a „niche“ estetiky a fenomén IYKYK vytvárajú nové formy príslušnosti, často ukryté pred mainstreamom. Zároveň sa objavuje paradox – mladí túžia po autenticite, no sú vystavení svetu, kde aj autenticita môže pôsobiť ako póza alebo marketing.

Gen Z a (r)evolúcia vo vzťahoch je trend o zapojení umelej inteligencie do oblasti vzťahov, ktoré je masívne. AI je vždy dostupný konzultant pre rôzne situácie a problémy vo vzťahoch, ale silnie najmä využívanie AI spoločníkov. AI frajer/frajerka umožňuje trénovať komunikačné zručnosti (flirt, sexuálne fantázie) či overiť si vlastné reakcie v rôznych situáciách. Zároveň vyvstávajú viaceré otázky súvisiace s vplyvom na skreslené očakávania od reálnych partnerov po skúsenosti s AI spoločníkom, ale aj obava z možnej náhrady romantických vzťahov týmito nástrojmi. Nastavenie mladých neinvestovať zbytočne čas, energiu či peniaze do neperspektívneho „podniku“ reprezentuje aj agilný prístup vo vzťahoch (skúsime to na nečisto a uvidíme, čo sa dá vylepšiť a či to dáva zmysel). Situationship, explorationship alebo soft launch sú nové termíny, ktoré potvrdzujú posun v spôsoboch vytvárania romantických vzťahov. Vynechanie úvodnej online komunikácie a silnejúci tlak na osobné stretávanie sa sú výraznými znakmi.

Mozgová hniloba je nový trend internetovej kultúry, ktorý nadväzuje na vývoj meme kultúry, ale posúva ho do absurdnosti. Zatiaľ čo tradičné meme fungovali ako štruktúrovaný humor alebo komentár k aktuálnym témam, brainrot je chaotický, rýchly a často vizuálne či zvukovo preťažený obsah bez jasnej pointy. Typicky ide o krátke TikTok či Reels videá, ktoré miešajú absurdné prvky, zámerne nízku kvalitu a nečakané kombinácie obrazov alebo slov. Tento štýl sa stal výrazne virálnym, pretože reaguje na pretlak informácií, neistotu a absurdnosť dnešného sveta, pričom mnohí mladí ho používajú ako spôsob, ako „vypnúť hlavu“. Brainrot tak funguje ako digitálny „fast-food humor“. Je to okamžitý stimul, ktorý môže priniesť pocit úľavy či spolupatričnosti, no zároveň vyvoláva otázky o jeho dlhodobom vplyve na pozornosť a duševné zdravie.