Trend: Supervyhorená generácia, 1. časť
Tlaky a úniky od nich
Tento trend popisuje vedomé či nevedomé úniky v snahe vyrovnať sa s realitou. Doba je príliš komplikovaná a mladá generácia sa cíti byť stratená a osamelá ešte viac ako kedykoľvek predtým. Sú na nich kladené vysoké nároky a očakávania, pociťujú tlak a zodpovednosť za svoj výkon a obávajú sa zlyhania a sklamania ostatných. Mnohým mladým chýba niekto, kto by ich vypočul a pomohol im pochopiť čo sa okolo nich deje a ako majú na takýto svet reagovať.
Už generácia Y je často označovaná za “vyhorenú generáciu”. Vykazuje známky vysokého stresu a frustrácie v práci (podľa výskumu Deloitte 77% respondentov zažilo pocit pracovného vyhorenia). Pri generácii Z nejde iba o pracovné vyhorenie, ale známky vyhorenia vykazujú aj mladí ľudia, ktorí zatiaľ iba študujú. Cítia sa vyhorení, vystresovaní, v depresii a frustovaní aj v ich osobnom živote. Prečo tomu tak je?
Zo všetkých strán sú na nich kladené požiadavky. Tlak na výkon je všadeprítomný a žiadne chyby nie sú “dovolené”. Svoje očakávania majú rodičia, škola, spoločnosť. Často počujú “nebuď lenivý” alebo “asi máš problémy s časovým manažmentom”. Vyhorenie sa stalo kultúrnym fenoménom. Všetci majú “toho veľa”, všetci sa snažia. Ťažko si budú pýtať pomoc od niekoho, kto už dávno sám horí a “je to vlastne normálne” (napr. rodičia či učitelia, rovesníci ). Mladí ľudia sa tak musia oveľa viac snažiť, veď chcú byť úspešní a obľúbení.
A nebavíme sa iba o školskom či pracovnom prostredí, ale najmä o tlaku rovesníkov, kde je porovnávanie sa voči ostatným nevyhnutnosťou. Výkon je “mať zaujímavý život na sociálnej sieti” a úspech je meraný buď like-om alebo počtom sledovateľov. A ak je človek fakt úspešný a zaujímavý, tak sa vie aj živiť ako influencer na sociálnych sieťach o čom sníva veľa mladých ľudí. A občas sú ochotní za to zaplatiť naozaj vysokú cenu. Je však potrebné si uvedomiť, že životné motto predchádzajúcej generácie “Dokážeš všetko, stačí sa len nevzdať a tvrdo si za tým ísť” na túto generáciu pôsobí skôr kontraproduktívne. U mladých vyvoláva nereálnosť v očakávaniach čo môžu skutočne dosiahnuť a preceňovanie vlastných síl a následné sklamanie, frustráciu atď.
“Najväčší strach mám z neúspechu”
trendspotterka, 17 rokov
Do roku 2022 by malo vo svete zaniknúť 75 miliónov súčasných pracovných miest. Na druhej strane sa očakáva, že sa vytvorí 133 miliónov nových pozícií. Mladí ľudia sú si vedomí neistoty, ktorú prináša budúcnosť. Automatizácia a umelá inteligencia výroby ohrozujú množstvo povolaní, ktoré v budúcnosti už nebudú vykonávať ľudia. Vnímajú, že škola ich nepripravuje dostatočne na povolanie a život, ktorý ich čaká. Mnoho z nich pochopilo, že si musia sami zabezpečiť svoje miesto v živote i na pracovnom trhu. V trende “Prebudená Slovatch” môžeme sledovať rozmach rôznych miestnych značiek, start-up-ov a unikátnych podnikateľských nápadov. Mladí ľudia už nepredávajú svoju loajalitu a čas, ale predávajú svoje schopnosti a výstupy. To čo predáva je unikátny príbeh za značkou. Značka je vlastne samotný mladý človek. Práca sa stáva identitou. Každú sekundu pribúda na internet tona nového obsahu. Príbeh preto musí byť autentický a jedinečný. Aj preto sú dnešní mladí ľudia posadnutí hľadaním svojej unikátnosti, svojej jedinečnosti a sebapoznávaním. A aj to je jeden z dôvodov rastúceho individualizmu generácie Z.
Prístup k práci sa u mladej generácie diametrálne zmenil, hovoríme o práci non-stop. Generácia Z mnohokrát nerozdeľuje, kedy sú v práci a kedy je to ich voľný čas. Jeden počítač predstavuje oboja svety. A je náročné hľadať balans medzi pracovným a súkromným časom. Pretože častokrát aj v súkromí a voľnom čase riešia pracovné veci a ich priatelia sú zároveň aj ich kolegovia z práce. Alebo sa vzdelávajú a zlepšujú, aby mohli podať v práci ešte lepší výkon. Presun práce do online prostredia (a počas pandémie obzvlášť ako homeoffice) umožňuje, aby pracovali kedykoľvek. Mnoho z nich pracuje aj v noci, odpovedajú na pracovné otázky okamžite, keďže sú non-stop online. Majú odpracovaným mnoho nadčasov, ku ktorým sa však nepriznajú, pretože to považujú za vlastné zlyhanie alebo nevhodné zadelenie si vlastnej práce.
“Spánok je preceňovaná záležitosť”
trendspotter, 23
Fenomén “24/7” sa však neprejavuje iba v pracovnom nasadení a pracovnej sfére, ale i v tej osobnej pretože žijú dvojitý život. Okrem toho reálneho vždy aj ten virtuálny. A vo virtuálnom neexistuje nočný kľud. Novinky sa tam ukazujú neustále. Vždy ak človek klikne (a je jedno aká je to sociálna sieť) ukáže sa nový “feed”, nové príspevky, nové príbehy. Nová potrava- nová závislosť. Na negatívne dopady sociálnych sietí začínajú postupne poukazovať na rôzne dokumenty. Jeden z nich je “The Social Dilema”, ktorý na príklade veľkých platforiem (ako FB, IG, YT…) prezentuje ako sú využívané algoritmy na manipuláciu svojich užívateľov, aby podporili závislosť na ich sociálnej platforme. Ako v dokumente varujú tvorcovia týchto algoritmov, oni svojim deťom mobily do rúk nedávajú.
Podľa prieskumov britskej štúdie #StatusofMind sa stal Instagram sociálnou sieťou s najhorším vplyvom na našu osobu. Predovšetkým s ohľadom na psychický stav a mentálne zdravie používateľov.
Hlavnými negatívnymi vplyvmi bolo podceňovanie sa, negatívne vnímanie svojho vzhľadu, skutočných hodnôt života a zhoršený spánok. Sociálna sieť, akou je Instagram, môže inšpirovať, no rovnako tak môže vytvárať umelé predstavy o realite.
Mladí denne sledujú rôzne krátke videá (virálne Tiktoky sú v časovom rozmedzí od 9-23 sekúnd) s rôznym obsahom, čo video to rôzny obsah s rôznymi emóciami od smiechu a radosti, cez údiv a prekvapenie až po smútok, zhnusenie alebo zdesenie. Takéto vyvolanie a neustála zmena prežívaných emócií vytvára “nálož”, ktorú mladý človek musí každodenne spracovať. Jedným z dopadov je emocionálna otupenosť a možné nezvyčajné reakcie mladých ľudí na stret s emocionálnou situáciou v skutočnej realite.
Neexistujú výrazné obmedzenia, čo môže a nemôže mladý človek na sociálnych sieťach vidieť. Rodičia, učitelia dokonca ani rovesníci a kamaráti nevedia, čo všetko jednotlivci na svojich sociálnych sieťach vidia. Pretože každý má “svoj vlastný svet”. Ďalším rizikom je, že samotný mladý človek nemusí byť dostatočne zrelý na to, aby vedel bezprostredne identifikovať, že sa deje niečo s ich pocitmi a prežívaniami čo nie je v poriadku. Keďže je to norma, niečo čo robia všetci.
“Až po tom, čo som počula prezentáciu tohto trendu som pochopila, čo sa vlastne v mojom život deje. Bolo to neskutočne oči otvárajúce.” – Majka, 26
V prípade otázok nás kontaktujte na info@youthwatch.sk
Uverejnené: 13.9.2021
Spracovali: Jana Miháliková, Alena Tomanová, Soňa Turanová, Lucia Szorád, Ellen Anthoni
Zber dát prebiehal vďaka sieti mladých trendspotterov.
Sonda bola realizovaná v rámci projektov TrendWatch YOUTH podporeného cez Erasmus + a projektu Trendspotting podporeného z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.