Pri podrobnejšom skúmaní životného štýlu mladých sa stále viac prejavuje túžba po pôvodnom a ideálne aj „slovenskom“ v rôznych oblastiach života – napríklad v móde, podnikaní, strave či cestovaní.

Dnešné tínedžerky znovuobjavili štrikovanie či háčkovanie najmä ako spôsob vytvorenia oblečenia, ktorý vypovedá niečo viac o nich samých, nesie odkaz ich jedinečnosti a odlišnosti. Mladí tiež hľadajú výrobky, ktoré boli vyprodukované na Slovensku – a darí sa im to aj vďaka množstvu internetových platforiem, kde sa výrobky dajú propagovať či nakupovať napr. sashe.sk. O to viac sa ozývajú hlasy podporovať slovenských výrobcov v čase globálnej pandémie.

Nemenej zaujímavé sú príklady trendu „tradičnej slovenskosti“ v podnikaní. Príkladmi tradičného remesla a podnikania sú mladí muži z Párnice a Oravy (1, 2), ktorí tradíciu modrotlače dostali do povedomia (i šatníkov) dnešných mladých.

Rozmach lokálnych trhov a špeciálnych obchodov (3, 4) či sekcií “slovenských produktov” v obchodoch potvrdzuje, že trh na tento trend záujmu o autenticitu a pravosť pružne reaguje. V rámci streetfood je možné nájsť viaceré tradičné slovenské, poctivo vyrobené produkty napr. parené buchty (5). Rovnako na to reaguje internet tvorbou rôznych máp a navigácií k týmto zdrojom a potravinovým produktom (6, 7, 8). 

Zvýšený záujem dnešných mladých o všetko „slovenské“ je možné zaznamenať aj v cestovaní – nielen za tradičnými prírodnými krásami, ale aj rôznymi pamiatkami a zaujímavosťami. Nocovanie na miestach ako Choč a Kľak sa stali obľúbenými destináciami. Projekt „Čierne diery“ (9) napr. popularizuje Slovensko ako krajinu zabudnutých priemyselných pamiatok (starých tovární, baní a sídiel). Toto dedičstvo dáva priestor na rozvoj ďalšej formy mestskej turistiky, ktorou je Urbex. Ten spočíva v skúmaní verejne neprístupných objektov (10).